АКТУАЛЬНЕ

Друк

Ľudia pod Duklou = naďalej a nadlho - na vedľajšej koľaji

Ľudia pod Duklou – naďalej a nadlho - na vedľajšiu koľaj!

 

Ako rodák tohto kraja pozorne sledujem za všetkým, čo sa o ňom hovorí a najmä čo sa v ňom deje. A som z tých rečí i z toho diania stále viac a viac sklamaný.

Prvý, kto tomuto kraju hneď po vojne skutočne pomohol bol generál  Svoboda – najmä šatstvom a barakmi pre školy a nemocnice. Potom prišla „naša strana a vláda“ s neprestajnými plánmi a sľubmi na šťastný život pre všetkých pracujúcich. To, čo pre tento kraj urobila, bolo neporovnateľne menej než urobila pre ostatné kraje. Takže už ona odstavila tento „zaostalý“ kraj“ na vedľajšiu koľaj.

Už v roku 1954 som ako inštruktor KV KSS agitoval vo Svidníku za kandidátov Jednotného frontu, lebo už vtedy v reklamnej skrinke na filmy, ktoré sa mali premietať vo Svidníku, bola vyvesená mapka so zakreslením železnice z Vranova cez Stropkov a Svidník do Bardejova. Dodnes tejto železnice niet. Veľká škoda – lebo nebude ani cestovania zadarmo! Podobných sľubov o šťastnom živote pod „historickou“ Duklou bolo počas celého obdobia „vlády jednej strany“ neúrekom.

Spomínam na „revolúčny“ rok 1968. Vtedy som viackrát pricestoval z Prešova do Svidníka, aby som pomohol miestnym aktivistom (najmä riaditeľovi pošty Mikitkovi, priateľovi súdruha Biľaka) formulovať administratívne (boj o sídlo okresu), ekonomické, ale aj kultúrne a národnostné požiadavky pre ústredné orgány „strany a vlády“. (Neskôr sa mi práve súdruh Biľak úprimne sťažoval, že pri presadzovaní požiadaviek pre Východ sa nemal o koho oprieť. „Mám tam pár priateľov, ktorí, ak niečo potrebujú, tak za mnou prídu, donesú mi sklo medu alebo vrecko sušených húb, avšak oprieť sa tam niet o koho.“)

Potom prišla „Revolúcia 1989“ a táto tiež nebola skúpa na sľuby o konečnom zlepšení života všetkých občanov v celej „našej vlasti“. Zároveň však roky útočila na východniarov (najmä však na Ukrajincov) ako na biľakovcov.

Spomínam tiež na boj svidničanov za obyčajný kruhový objazd v meste ako aj na boj za mnohé iné dôležitejšie i menej dôležite spravodlivé požiadavky mesta i regiónu.

Bohužiaľ, výsledkom všetkých týchto i podobných snažení, bojov ale aj sľubov je neodškriepiteľný fakt, že zaostávanie celého Východného Slovenska za republikovým priemerom (nehovoriac o Západnom Slovensku či Bratislave) sa naďalej a neustále zväčšuje. No a posledným „zlatým“ klincom politiky Ficovej vlády je jej rozhodnutie, že „obrovské“ zľavy poskytne iba tým už zvýhodneným „miliónom Slovákov“, ktorí majú železnicu a ktorí sa ľahšie dostanú k investíciám práve preto, že majú železnicu. Žiaci, študenti, invalidi, dôchodcovia ako aj iní občania Východného Slovenska tej istej „našej“ Slovenskej Republiky naďalej zostanú  na vedľajšej koľaji (lenže oni ani  žiadnu vedľajšiu koľaj nemajú!) spoločenského záujmu. Kedysi dávno vláda a strana zlikvidovala t. zv. malotriedne školy, (čo sa dotklo predovšetkým malých dedín tohto regiónu), dnešná vláda na roky dopredu vytvára konkrétne ekonomické zábrany, aby ani schopne deti z Východu nemohli dostať rovnocenné vzdelanie s inými deťmi tej istej SR.

Na tomto stave veci nie sú bez viny všetci povojnoví „predstavitelia“ tohto kraja či regiónu – Slováci, Ukrajinci, Rusíni, Rusini-Ukrajinci či poslovenčení Rusnáci – od predsedov, poslancov, riaditeľov až po ministrov, podpredsedov vlád či aj premiera-východniara, ktorí nevedeli byť ani len  lokálnymi „vlastencami“, a ak bojovali, tak iba v  t. zv. okresnom meritku (v duchu hesla: Ja som činiteľ v okresnom meritku, ja sa vo všetkom bezpečne vyznám.)

Avšak rozhodujúci podiel na neustále rastúcom zaostávaní a na neustálom ubližovaní ľuďom tohto kraja majú predovšetkým ústredné orgány vlády SR počas celého povojnového obdobia, ktorí nechcú vytvoriť model pre rovnomerný a rovnoprávny rozvoj celej Republiky. A posledné (keby „posledné“!) rozhodnutie súčasnej vlády vytvára zákonné predpoklady na roky dopredu, že to tak bude aj pre budúce pokolenia. A to je ten posledný klinec do hrobu pre celý región!                                                    Prof.  PhDr. Juraj BAČA, CSc., Prešov